Z duše / staršia báseň, bola ako inzerát vo Vitalite na zoznámenie/
Podobáme sa píšťale.
Naučíme sa dýchať.
Časom vieme prstoklad.
Poznávame tóny.
Neskôr zahráme aj melódiu.
Potom aj pieseň.
Keď vieme pieseň, chceme ju niekomu zahrať,
ale nik o to nestojí...
Tak hráme pre seba.
Stromom, rieke, skalám.
Stále túžime hrať pre iného.
Aj keď nevieme, kde je -
HRÁME. A TAKTO SME A ŽIJEME.
Komentáre
Prehľad komentárov
každým dňom sú ľúbeznejšie, vyššie a intenzívnejšie...Dúfame, že naše túžby budú skrz tieto tóny vyslyšané...Prichádzajú ľudia zmámení našimi tónmi. Prídu, zastanú a počúvajú. Niektorí sa otočia a vrátia sa späť do svojich svetov, tam začnú hrať spoznanú melódiu svojim milovaným. Iní prídu a zostanú počúvať našu pieseň. Hrajú a spievajú s nami. Po čase časť z nich tiež odíde predávať naše posolstvo ďalej. Avšak tí, ktorí prídu, vypočujú nás, hrajú a zostanú s nami, tí sú skutoční priatelia. A v tomto dave priateľov zrazu spoznáme toho, koho má zmysel milovať, kto vie opätovať naše city, našu lásku, našu pieseň...A hrajeme spolu každým dňom s láskou a pokorou, vďačnosťou za Svetlo...Navždy ďakujeme za tie tóny, ktoré nás spojili.
...vyludzujeme tóny,
(Janka, 11. 12. 2008 13:21)